William Kemmler sa narodil 9. mája 1860 v meste Buffalo v štáte New York
nemeckým prisťahovalcom. Školskú dochádzku ukončil v desiatich rokoch,
ale poriadne čítať a písať sa nenaučil. Radšej pracoval v mäsiarstve
svojho otca, ktorý sa pri jednej bitke opilcov zranil, do rany sa mu
dostala infekcia a zomrel. Onedlho zomrela aj chlapcova matka a dieťa
bolo hodené napospas svojmu osudu.
Kemmler sa živil ako podomový predavač, avšak podľa vzoru rodičov bol
častejšie opitý ako triezvy. Pod vplyvom alkoholu zavraždil 29. marca
1889 sekerou svoju družku Matildu Ziegler, ktorú obvinil z toho, že chce
od neho utiecť so svojim priateľom.
V máji 1889 bol odsúdený na trest smrti. Na šibenici, ale neskončil,
pretože do spôsobu vykonania ortieľa v prípade Williama Kemmlera
zasiahol technický pokrok.
Americký zubár Alfred. P. Southwick z Buffala vyvíjal už od roku 1881
vynález v podobe elektrického kresla, ktoré malo zaistiť humánnejší
spôsob popravy. Práve v tom období sa v štáte New York živo diskutovalo o
zrušení trestu smrti. Stúpenci zrušenia argumentovali tým, že obesenie
je príliš krutý a bolestivý trest. Guvernér David Bennett Hill, ako
zástanca zachovania trestu smrti preto uvítal nový spôsob výkonu trestu.
Udalosť bola značne sledovaná aj preto, lebo v 80. rokoch 19. storočia
súperili v USA dve varianty využívania elektrickej energie. Obhajcom
jednosmerného prúd bol vynálezca Thomas Alva Edison, naopak striedavému
prúdu dôveroval priemyselník George Westinghouse. Ten nesúhlasil s novým
spôsobom popravy, lebo sa obával, že smrť spôsobená striedavým prúdom
odradí verejnosť, ktorá dá pri elektrifikácii svojich domov prednosť
konkurenčnému jednosmernému prúdu.
Aj advokáti na smrť odsúdeného Kemmlera sa snažili ešte na poslednú
chvíľu rozsudok zvrátiť, argumentujúc, že ide o neobyčajne krutý
a neobvyklý trest, ktorý odporuje ústave. Neúspešne.
Poprava sa konala 6. augusta 1890 vo väzení Auburn v štáte New York.
O 6.38 miestneho času vstúpil do miestnosti popravy 30-ročný William
Kemmler. Na hlavu mu nasadili kovovú prilbu a do tela mu následne začalo
prúdiť tisíc voltov. Po 17 sekundách ho vyhlásili za mŕtveho, ale
svedkovia si všimli, že stále dýcha. Druhý pokus, počas ktorého zvýšili
napätie na dve tisíc voltov opísali prítomní ako otrasnú scénu.
Reportér, ktorý sa na poprave zúčastnil ako svedok povedal: "Bolo to
hrozné, oveľa horšie ako obesenie".
Práve podobné incidenty ako pri Kemmlerovej poprave, ktorá sa zmenila na
hrôzostrašné divadlo, viedli neskôr k zavrhnutiu elektrického kresla
ako humánnejšieho spôsobu popravy. V niektorých štátoch USA však stále
zostáva alternatívou k smrtiacej injekcii, ale používa sa veľmi zriedka.
Jediným iným štátom okrem USA, v ktorom sa tento spôsob popravy používal boli do roku 1976 Filipíny.